Trenčianska dohoda z roku 1335

15.08.2017

Trenčiansky hrad sa počas svojej histórie stal miestom mnohých diplomatických rokovaní. Prvé rokovanie, ktoré je známe z dejín diplomacie je z roku 1099, po smrti kráľa Ladislava sa tu stretli české knieža Bretislav s novým uhorským panovníkom.

Ďalšie významné rokovanie bolo z roku 1309, v časoch najvýznamnejšieho majiteľa Trenčianskeho hradu Matúša Čáka zvaného Trenčiansky. Bolo to stretnutie s pápežským legátom Gentilisom. Témou bola podpora nárokov Karola Róberta s Anjou na uhorský trón. Matúš Čák však dohovor porušil a postavil sa v bojoch o uhorský trón proti Karolovi Róbertovi. Výsledkom jeho konania bola pápežská kliatba do ktorej ho dal Gentilis.

Okrem pamätnej dohody z roku 1335 ku ktorej sa osobitne vrátim, tu prebehli v 14. Storočí ďalšie mierové rokovania, významné pre české a uhorské kráľovstvo.

V roku 1362 to boli mierové rokovania medzi Ľudovítom Veľkým (synom Karola Róberta), uhorským kráľom, českým kráľom a rímskym cisárom Karolom IV., kde riešili svoj vzájomný spor o taliansku Aquileu. O dva roky neskôr medzi sebou uzatvorili mier.

Paradoxom je, že tu uzatvoril uhorský kráľ Ľudovít zmluvu o spojenectve a vzájomnom neútočení s rakúskym kniežaťom Rudolfom, počas vojny s Českým kráľovstvom. Výsledkom bolo spojenecké vojsko, ktoré sa sústredilo v Trenčíne. Vtedy český kráľ a rímsky cisár Karol IV. požiadal o prímerie. Výsledkom boli ďalšie rokovania v Brne a podpísanie mieru v Krakove.

V roku 1372, kráľ Ľudovít s manželkou Alžbetou Bosenskou privítali na Trenčianskom hrade alexandrijského patriarchu, zriekli sa pred ním nároku na územia Karola IV., jeho bratov Jošta a Jána. Tým bol uzatvorený mier medzi krajinami Koruny českej a Uhorským kráľovstvom, aj keď niektorí historici tento akt považujú skôr za prímerie.

Situácia v krajinách pred uzatvorením Trenčianskej dohody:

Česká krajina bola poznačená, hladomorom, plienením Čiech a Moravy vojskami Albrechta Habsburského a Ota Bavorského, kedy vymrela takmer polovica obyvateľstva. Po zavraždení Václava III. (posledného z rodu Premyslovcov), cestou na vojenskú výpravu do Poľska, bol v roku 1306 zavraždený v Olomouci. Po neúspešných strategických bojoch o Uhorsko sa ešte jeho otec Václav II. vzdal ďalších nárokov na uhorský trón. V roku 1310 nastupujú na český trón Luxemburgovci, ktorí si postupne upevňujú pozíciu v Čechách a uplatňujú nárok na poľskú korunu.

Historické poľské územia tiež prechádzajú vývojom, územie je rozdrobené na jednotlivé kniežatstvá a preto mnohé uznávali českú nadvládu zvlášť po zjednotení Poľska dynastiou Piastovcov. Zvlášť Kazimír III. po nástupe na krakovský trón si nárokoval na titul poľského kráľa, ktorý patril Jánovi Luxemburskému.

Uhorsko prechádzalo tiež mocenskými bojmi o trón. Po vymretí dynastie Arpádovcov si nárok uplatňovali Anjouovci (potomkovia francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého), českí Premyslovci a Wittelsbachovci. Po smrti Václava III., posledného Premyslovca, mal najväčšiu podporu Karol Róbert, ale bola tu skupina mocných veľmožov a jedným z nich bol práve Matúš Čák Trenčiansky, ktorého dobyté územie, ktoré mal v držbe bolo najväčšie - historikmi nazývané "Zem Matúšova". Napriek tomu, že Karol Róbert bol v roku 1308 zvolený za uhorského kráľa a v Stoličnom Belehrade v roku 1310 korunovaný, Matúš Čák zbavený funkcie Uhorského palatína jeho vládu nad zabraným územím "Zemou Matúšovou" ukončila až bitka pri Rozhanovciach v roku 1312.

Kazimír III. sa v boji o poľský kráľovský titul spojil s Ľudovítom Bavorským, Habsburgovcami a Wittelsbachovcami a znova sa pripravovalo vojenské stretnutie s Čechmi. Prvé diplomatické jednanie nadviazal s Kazimírom syn Jána Luxemburského Karol (neskorší cisár Karel IV), aby sa predišlo vojenskému stretnutiu. Bola ponúknutá aj možnosť, že sa Ján Luxemburský vzdá titulu poľského kráľa, za čo by získal územie Sliezska. Sprostredkovateľom dohody mal byť Karol Róbert, ktorý bol v tej dobe švagrom oboch kráľov.

Predbežné podmienky boli uzatvorené 24. augusta 1335 v Trenčíne,  preto sa im hovorí aj Trenčiansky mier, alebo Trenčianska dohoda (Účastníkmi dohody boli Ján Luxemburský so synom Karolom, vtedy moravským markgrógom za českú stranu, Karol Róbert za Uhorskú stranu a Kazimíra III. Nazývaného aj Veľkopoľský zastupovali vyslanci). Dohodli sa na tom, že nebudú navzájom bojovať o moc, ale že si budú navzájom pomáhať aj vojensky.

Najstarší z nich Karol Róbert bol poverený aj zastupovaním v spore o územie s Rádom nemeckých rytierov, ale aj v spore o urovnanie územných nárokov českého kráľa. Ján Luxemburský bol poverený zastupovaním v nárokoch Rádu nemeckých rytierov. Sprostredkovateľom všetkých rokovaní bol poverený Karol Róbert. Ján Luxemburský a jeho syn Karol sa zriekli nároku na poľský trón. Kazimír Veľkopoľský sa zriekol nárokov na Sliezko a Mazowsko, ktoré zostali v držbe českého kráľa.

Zmluva bude opatrená pečaťou poľského kráľa v Krakowe v polovici októbra, následne spečatená uhorským kráľom. Ďalšie rokovania budú pokračovať v novembri na Vyšehrade v Uhorsku, kde bude dopracovaná ďalšia spojenecká zmluva.

Dohodli sa, že v prípade vojenského napadnutia si vzájomne poskytnú pomoc.

Poľský kráľ zaplatí odškodné českému kráľovi vo výške 20 000 kôp pražských grošov (vtedajšia mena) za to, že sa vzdal titulu poľského kráľa. Bude mu vystavená listina o zrieknutí sa kráľovského titulu. Táto listina bude zverená do úschovy uhorského kráľa.

Budú rokovať s Rádom nemeckých rytierov na riešení ich vzťahov s poľským kráľovstvom aby sa Dobrzynská krajina v držbe nemeckých rytierov vrátila Poľsku.

Dôležitou súčasťou Trenčianskej dohody bola aj regulácia obchodných ciest a prepravy tovaru. Právo skladu bolo z Viedne prenesené do moravského Brna, aby sa predišlo hospodárskym stratám. Čiže súčasťou dohody nebolo len politické ale aj hospodárske spojenectvo.

Ďalšie rokovania pokračovali v novembri vo Vyšehrade, kde bola podpísaná Vyšehradská zmluva.

Historický význam Trenčianskej dohody :

Začalo sa obdobie hospodárskeho a politického rozmachu krajín stredoeurópskeho priestoru. Upevnili sa ich hranice. Vyriešil sa česko-poľský spor, dôležité hospodárske otázky týkajúce sa všetkých troch štátov. Vznikla nová trojkoalícia, ktorá pripravila návrh textu Vyšehradskej zmluvy. Nastalo historické obdobie posilnenia hospodárskeho a vojenského potenciálu, obdobie mieru, pokoja a rozkvetu vo všetkých oblastiach a úspešná éra histórie troch krajín v období vrcholu stredoveku.

Z Vyšehradu prišiel mladý kráľ Kazimír III. do Prahy kde prijal početné pocty a zostal v Prahe 9 dní. Pri ceste domov si s radosťou odnášal, so súhlasom českého kráľa Jána, právo a titul Kráľovstva poľského.

(z citátu kronikára Zbraslavskej kroniky) 

O 656 rokov neskôr si označenie skupiny krajín Vyšehradská štvorka (podľa severomaďarského mesta Vyšehrad) zvolili československý prezident Václav Havel, predseda maďarskej vlády Jószef Antal a poľský prezident Lech Walesa na schôdzi, ktorá sa konala vo Vyšehrade. Znova podpísali deklaráciu o úzkej spolupráci svojich krajín na ceste k európskej integrácii.

To, že sa Slovenká republika zaraďuje medzi krajiny Vyšehradskej štvorky, alebo Vyšehradskej skupiny, historicky predznamenalo už stretnutie 3 panovníkov v auguste 1335 v Trenčíne.